Kronika

abrátka – bahniatka
baba – veľkonočné jedlo z mäsa, cesta a vajíčok
babovnica – forma na bábovku
babylonský kľúč – prvosienka
barabuvat – chodiť na murárske práce
belík – nádoba na mútenie masla alebo aj mútelnica
bombŕlat – kývať sa

Pohorie Malých Karpát a potoky tečúce od Krajného, Vadoviec a Kostolného formovali charakter osídlenia Hrachovišťa. Ničivý vodný živel dokázal premeniť celé údolie v jedno mohutné jazero. Napriek tomu, že obyvatelia každoročne s prívalom vody počítali, stávalo sa občas, že si s námahou zachránili len holý život a prišli o celý majetok.

Hrachovišťania ako poddaní čachtického panstva, nemali v stredoveku žiadnu možnosť vzdelávať sa. Prvý doklad o učiteľovi, ktorý bol v styku s Hrachovišťom, poznáme z roku 1661 z právneho poriadku panstva. V roku 1667 Hrachovištania spolu s Višňovanmi platili učiteľovi, ktorý sídlil v Čachticiach, 2 zlatky a 50 denárov.

Po prechode frontu sa Hrachovišťania opäť púšťajú do odstraňovania pozostatkov z vojny. Opravovali poškodené domy, odovzdávali nájdené zbrane a výbušniny, hľadali svoje odvlečené kone a tešili sa, že prežili ďalšiu vojnu. Snažili sa vybudovať nový život. Prvé obecné voľby po prechode frontu sa konali 5.mája 1945.

Rok 1939 priniesol do Hrachovišťa zvýšený záujem o politický život. Výčapná miestnosť Potravného družstva bola pravidelne plná občanov, ktorí si prichádzali vypočuť rôznych rečníkov alebo rozhlasové vysielanie. 14. marca1939, keď bola vyhlásená samostatnosť Slovenska. Radosť z vyhlásenie Slovenskej republiky však prerušila obava z možnej vojny.

Spojením českých krajín, Slovenska a neskôr Podkarpatskej Rusi bola utvorená Československá republika. Bieda sa nezmenšila a vysťahovalectvo najmä do Ameriky naďalej pokračovalo. Zásobovacie ťažkosti pretrvávali. Petrolej, mydlo, soľ a cukor boli len na lístky. Slovenský národný život sa začal prudko rozvíjať aj za pomoci českej inteligencie.