V roku 1424 sa začal stavať drevený kostol vo Vaďovciach, ktorý sa stal bohoslužobným stánkom aj pre Hrachovišťanov. Vystavaním vaďovského kostolíka sa však nemala stať nijaká ujma v právach materského kostola v Čachticiach. Preto sa dohodli, že vo Vaďovciach bude aj cintorín, ale za pochovanie hosťa (hospitem) bývajúceho na štvrtinovej sedii má byť plebánovi v Čachticiach odvedených 20 nových denárov. Ak však zomrel chudobný človek, vyberalo sa len na offertorium pri pohrebe a poplatok sa neplatil. Túto dohodu potvrdil aj zemepán Štibor zo Štiboríc.

Husitské vojny, ktoré pustošivo zasiahli aj Hrachovište, nič nezmenili na náboženskej orientácii občanov.

V druhej polovici XVI. Storočia postavili kostol aj v Krajnom. Hrachovište však aj naďalej patrilo k čachtickej matkocirkvi spolu s Krajným ešte aj v roku 1603.

Reformácia čachtického panstva sa šírila v druhej polovici XVI. Storočia. František Nádaždy i jeho manželka Alžbeta Báthoryová boli stúpencami reformácie a podporovali aj jej rozšírenie. Vnuk Alžbety Báthoryovej, František Nádaždy II. Roku 1649 rekatolizoval a poddaných opäť nútil, aby zmenili náboženstvo.

Napriek tomu dediny v okolí Hrachovišťa si zachovali prevažne evanjelický charakter. Kým na Myjave a v Krajnom dochádzalo k náboženským nepokojom, v Hrachovišti spolunažívali občania oboch vierovyznaní bez problémov.

Po postavení barokového katolíckeho kostola v roku 1757 prestali Hrachovišťania chodiť do kostola v Krajnom. Kňaz však naďalej zostával v Krajnom a až v roku 1849 bola fara prenesená do Hrachovišťa.

Občania evanjelického vierovyznania chodia do kostola prevažne do Krajného a menšia časť do Kostolného. Evanjelici mali vlastný cintorín a školu. Dnes je cintorín spoločný pre všetky náboženstvá. O náboženskej tolerancii svedčí aj to, že napríklad na Vianoce sa na Polnočnej omši stretávajú katolíci i evanjelici.

Židov nachádzame v Hrachovišti už viac ako dve storočia. Obyčajne to boli obchodníci a krčmári. Mali vlastný cintorín a prísne dodržiavali svoje náboženské zvyky. Boli tradičnými predstaviteľmi maďarskej vládnej moci, aj keď v domácnosti hovorili po nemecky. Počas druhej svetovej vojny Hrachovišťania Židom pomáhali, ukrývali ich, prípadne aj ich majetok, ktorý im po vojne dali naspäť.

Nevyskytol sa ani jeden prípad, že by Židov prenasledovali.

Farký kostol Návštevy Panny Márie	Poloverejná kaplnka Kristovho Tela a Krvi (je súčasťou farskej budovy)
Budova fary	Hlavný oltár