Kronika

abrátka – bahniatka
baba – veľkonočné jedlo z mäsa, cesta a vajíčok
babovnica – forma na bábovku
babylonský kľúč – prvosienka
barabuvat – chodiť na murárske práce
belík – nádoba na mútenie masla alebo aj mútelnica
bombŕlat – kývať sa

Pohorie Malých Karpát a potoky tečúce od Krajného, Vadoviec a Kostolného formovali charakter osídlenia Hrachovišťa. Ničivý vodný živel dokázal premeniť celé údolie v jedno mohutné jazero. Napriek tomu, že obyvatelia každoročne s prívalom vody počítali, stávalo sa občas, že si s námahou zachránili len holý život a prišli o celý majetok. Práve kvôli záplavám nazývali niekedy susedia Hrachovište “katolíckymi Benátkami”. V roku 1812 bola najväčšia známa povodjeň, ktorá zničila takmer všetky domy, kde zasiahla voda. Zostali len tie, ktoré boli postavené na vyvýšených miestach. Od tých čias mal potok Jablonka aj iné koryto. Počas povodne sa utopili traja ľudia, z toho jedno dieťa a zanikol aj jeden mlyn. Smerom do Višňového sa muselo vykopať nové koryto potoka Dudváhu, pretože staré bolo zanesené hlinou. Podľa nariadenia úradov si museli prácu rozdeliť všetky okolité obce a to Krajné, Kostolné, Podkylava a Vadovce. Ďalšia veľká povodeň bola 22. júla 1902, keď v Hrachovišti ani nepršalo.

Hrachovišťania ako poddaní čachtického panstva, nemali v stredoveku žiadnu možnosť vzdelávať sa. Prvý doklad o učiteľovi, ktorý bol v styku s Hrachovišťom, poznáme z roku 1661 z právneho poriadku panstva. V roku 1667 Hrachovištania spolu s Višňovanmi platili učiteľovi, ktorý sídlil v Čachticiach, 2 zlatky a 50 denárov. Nevieme však, čí niekto z Hrachovišťa aj chodil do čachtickej školy. Všetky písomné doklady, ktoré sa zachovali a sú podpísané richtármi alebo inými občanmi z Hrachovišťa, sú podpísané krížikom, čo svedčí o tom, že v dedine pravdepodobne nikto nevedel čítať a písať. Kedy vznikla škola v Hrachovišti nie je známe, ale prvý záznam o hrachovištskom učiteľovi poznáme z roku 1812.

Po prechode frontu sa Hrachovišťania opäť púšťajú do odstraňovania pozostatkov z vojny. Opravovali poškodené domy, odovzdávali nájdené zbrane a výbušniny, hľadali svoje odvlečené kone a tešili sa, že prežili ďalšiu vojnu. Snažili sa vybudovať nový život. Prvé obecné voľby po prechode frontu sa konali 5.mája 1945. Kandidátka bola pripravená neverejne, počas voľby ju úradne prečítali a spýtali sa, či má niekto námietky. Hneď však upozornili, že ak niekto vznesie námietku musí ju aj dokázať, lebo inak bude prísne potrestaný. Je úplne samozrejmé, že v týchto pomeroch sa nikto neodvážil zdvihnúť ruku, aj keby mal nejaké pripomienky.

Rok 1939 priniesol do Hrachovišťa zvýšený záujem o politický život. Výčapná miestnosť Potravného družstva bola pravidelne plná občanov, ktorí si prichádzali vypočuť rôznych rečníkov alebo rozhlasové vysielanie. 14. marca1939, keď bola vyhlásená samostatnosť Slovenska. Radosť z vyhlásenie Slovenskej republiky však prerušila obava z možnej vojny. Nemecká ríša nanútila Slovensku svoju „ochranu“, ale i povinnosť zúčastniť sa vojny po boku veľkého spojenca. Jedinou povolenou politickou stranou sa stala Hlinkova slovenská strana.

Spojením českých krajín, Slovenska a neskôr Podkarpatskej Rusi bola utvorená Československá republika. Bieda sa nezmenšila a vysťahovalectvo najmä do Ameriky naďalej pokračovalo. Zásobovacie ťažkosti pretrvávali. Petrolej, mydlo, soľ a cukor boli len na lístky. Slovenský národný život sa začal prudko rozvíjať aj za pomoci českej inteligencie. Pre Hrachovište to znamenalo školské vyučovanie v slovenčine, rozvoj politického a spolkového života. Až v roku 1921 sa situácia normalizovala. Zdrojom obživy obyvateľov obce boli polia, ktoré však nestačili uživiť všetkých. Preto sa v letných mesiacoch dedina vyľudnila a občania išli do výžinku pracovať na polia bohatších gazdov a veľkostatkárov v okolí Trnavy, Hlohovca a Topoľčian.

Rozpory medzi európskymi veľmocami začiatkom dvadsiateho storočia vyústili do dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu. Vojnu vyhlásilo 28. júla 1914 Rakúsko Uhorsko Srbsku, ale už o pár dní sa do nej zapojila väčšina európskych štátov. Generálne štáby počítali s krátkou – bleskovou vojnou a nikto nečakal, že vojna bude trvať niekoľko rokov. Maďarské vládnuce kruhy vojnu privítali a heslá “Nech žije vojna”, samozrejme len v maďarčine, sa objavili aj v okolitých mestách. 28. júl 1914 bol krásny slnečný deň. Do Hrachovišťa prišiel notár a odovzdal prekvapenému richtárovi mobilizačnú vyhlášku, ktorú hajtman hneď vybubnoval po celej dedine. Každý bojaschopný muž do 40 rokov sa musel hlásiť do 24 hodín u svojho pluku.

Poddaní z Hrachovišťa, podobne ako aj z ostatných dedín čachtického panstva , zostávajú v poddanskom zväzku až do zrušenia poddanstva v marci roku 1848. Znamenalo to uvoľnenie zo závislosti od zemepánov, zrušila sa zemepánska súdna stolica, prestali roboty a poddanské dane. Zostali len povinnosti voči štátu.

Šestnáste storočie je v dejinách Slovenska charakterizované feudálnou anarchiou a tureckou ofenzívou. Kráľovská pokladnica bola prázdna a sám kráľ si vraj občas pomohol vypožičaním niekoľkých zlatíek od svojich dvoranov. Hodnota peňazí klesala a od roku 1521 obiehali “strieborné” mince so 75% obsahom medi. Hospodárska situácia v krajine sa neustále zhoršovala. Už v roku 1521 sa zmocnili Turci Belehradu a potom rok čo rok dobíjali dalšie pevnosti. Sultán Soliman sa ani netajil svojimi plánmi na podrobenie celého Uhorska a na jar 1526 skutočne vpadol do krajiny.Malé kráľovské vojsko sa mu 9.augusta 1526 postavilo na Moháčskom poli na odpor. V osudnej bitke bolo na hlavu porazené a sám kráľ Cudovít zahynul na úteku.