Po prechode frontu sa Hrachovišťania opäť púšťajú do odstraňovania pozostatkov z vojny. Opravovali poškodené domy, odovzdávali nájdené zbrane a výbušniny, hľadali svoje odvlečené kone a tešili sa, že prežili ďalšiu vojnu. Snažili sa vybudovať nový život. Prvé obecné voľby po prechode frontu sa konali 5.mája 1945. Kandidátka bola pripravená neverejne, počas voľby ju úradne prečítali a spýtali sa, či má niekto námietky. Hneď však upozornili, že ak niekto vznesie námietku musí ju aj dokázať, lebo inak bude prísne potrestaný. Je úplne samozrejmé, že v týchto pomeroch sa nikto neodvážil zdvihnúť ruku, aj keby mal nejaké pripomienky.

Tým boli navrhnutí kandidáti jednohlasne zvolení. Aby táto „demokratická“ voľba mohla bezpečne prebiehať, strážili ju 6 vojaci z Kostolného s nabitými zbraňami, 3 žandári a miestna občianska stráž. Takéto opatrenia zažili Hrachovišťania posledný raz v roku 1906 od maďarských úradov Hospodárska situácia sa opriti predchádzajúcemu obdobiu podstatne zhoršila, prejavoval sa nedostatok základných životných potrieb a podobne ako v Čechách, bol aj na Slovensku zavedený lístkový prídelový systém. Od 1. augusta do 10 novembra 1945 prebiehala výmena peňazí. V hrachovištskom úvernom družstve odovzdali občania 2 142 300 korún, ktoré boli prevedené na viazané vklady. Takto prišli mnohí občania o ťažko zarobené peniaze. V roku 1946 sa malo rozhodnúť o ďalšom vývoji povojnového Československa. Povojnové strany združené v Národnom fronte sa predháňali v predvolebných sľuboch. V Hrachovišti získala vo voľbách 26. mája 1946 najviac hlasov – 62% Demokratická strana a presvedčivo vyhrala. Vďaka víťazstvu komunistov v Čechách sa volebné víťazstvo Demokratickej strany na Slovensku nemohlo dostatočne prejaviť a o všetkom sa naďalej rozhodovalo v Prahe. Rok 1947 sa prihlásil tuhou zimou, po ktorej nasledovala suchá jar a horúce leto. Nastala veľká neúroda všetkých plodín, najmä obilovín, zemiakov a krmovín pre dobytok. Obyvatelia Hrachovišťa napriek tomu splnili svoje dodávkové povinnosti na 100%. Zostrovala sa politická situácia. Na Hrachovišťanov padlo podozrenie, že niektorí občania majú styky s benderovcami, ktorí sa ukrývali v lesoch, boli opoziční voči vtedajšiemu režimu, prípadne sa snažili prejsť za hranice. Hovorili im aj bieli partizáni.

Toto udanie bolo vymyslené a malo za cieľ poškodiť Hrachovišťanom. V dôsledku takéhoto obvinenia chodili „vlastenci“ z Myjavy, obyčajne v nočných hodinách robiť domové prehliadky do Hrachovišťa. Takúto akciu robili aj 28. septembra 1947, keď prišlo asi 20 dobre ozbrojených chlapov „chrániť“ Hrachovišťanov . Večer asi o 22 hodine sa vracal z krčmi obyvateľ obce. Splašená hliadka s výkrikom „stoj“ začala na neho strieľať s automatu. Starší občan zostal ležať ranený na zemi, pokial mu neposkytli pomoc spoluobčania. Táto príhoda bola akoby príznakom blížiacich sa politických bojov. Vládna kríza vrcholila vo februári 1948. Začali sa zakladať Akčné výbory Národného frontu. V Hrachovišti bol akčný výbor založený 28. februára 1948 z 12 občanov. Moc v štáte postupne prechádzala do rúk komunistov. Hrachovišťania však tieto zmeny neprijímali jednoznačne. Svedčili o tom voľby do Národného zhromaždenia 30. mája 1948, ktorých sa v Hrachovišti zúčastnilo 605 voličov. Za kandidátku Národného frontu hlasovalo 357 občanov. Bielych lístkov bolo odovzdaných 243 a neplatných 5. Ak na Slovensku sa odovzdávalo v priemere 14% bielych lístkov, v Hrachovišti to bolo až 40%. V roku 1948 sa v Hrachovišti začala stavať nová cesta od kostola cez Lúčky po Hornú lávku. Táto cesta bola plánovaná v roku 1934, bol vypracovaný aj projekt, v rokoch 1936 a 1937 sa uskutočnili stavebné pochôdzky „ na tvári miesta“. Táto cesta umožňovala lepšie spojenie s obcou Krajné, ako i výstavbu nových uličných domov.

Veľké zmeny priniesol pre roľníkov rok 1949. Museli uzatvoriť zmluvy o výrobných a dodávkových povinnostiach. V tomto roku sa začala kolektivizácia poľnohospodárstva. Hrachovišťania však agitátorom neverili a neboli ochotní vzdať sa svojich roličiek. Aj tak sa podarilo 10.septembra 1949 založiť Jednotné roľnícke družstvo, ktoré malo 18 členov. Jeho predsedom sa stal Pavol Mramúch. Ako prvý stroj si družstvo zaobstaralo traktor, na ktorom vypomáhalo aj nečlenom družstva. Nastali nové rozpisy dodávok a podľa týchto museli roľníci vo veľkom pestovať napr. mrkvu, uhorky, cviklu. Hrachovišťan, ktorý vlastnil približne 5 hektárov pôdy musel odovzdať 8 metrákov obilia, 6 metrákov zemiakov, 4 kg maku, 742 litrov mlieka, 291 vajec, 473 kg hovädzieho mäsa a 65 kg bravčového. Roľníci väčšinou plnili svoje povinnosti na 100%, aj keď s nevôľou. V máji 1950 bol v Hrachovišti v bývalej pekárni zriadený detský útulok. Jeho činnosť však netrvala dlho. 8. februára 1951 začalo pravidelné filmové predstavenie. Filmové predstavenie sa konalo každý mesiac a bolo veľmi populárne. Koncom päťdesiatych rokov prišla nová vlna kolektivizácie, kedy presviedčaním, ale aj násilnými metódami a zastrašovaním boli roľníci nútení vstúpiť do JRD. Konsolidácia družstva trvala celé desaťročie a potom sa už väčšine družstevníkov žilo ľahšie než keď hospodárili súkromne.. V šeťdesiatych rokoch sa v Hrachovišti vybudoval vodovod a v brigádnickej akcii „Z“ sa postavila 5-triedna základná škola. Vyučovanie v nej začalo 3.októbra 1963.

Posledný vpád vojsk do Československa v auguste 1968 Hrachovište nepostihol. Tri tanky, ktoré sa tu omylom zablúdili nespôsobili žiadne škody a vojaci Sovietskej armády boli radi, že dostali zadarmo najesť. Heslá, ktoré sa objavovali na plotoch a stodolách svedčili o tom, že obyvatelia odsudzovali vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Nesprávna koncepcia strediskových obcí veľmi poškodila Hrachovište, ktoré bolo zaradené medzi zánikové obce. Mladí ľudia nemali možnosť stavať rodinné domy, a preto sa sťahovali do okolitých miest. Hrachovište začalo skutočne vymierať a počet obyvateľov poklesol o jednu tretinu. V akcii „Z“ začala obec budovať kultúrny dom, ktorý bol dokončený v roku 1984 a dom smútku postavený v roku 1990. V Hrachovišti sú zregulované potoky, ktoré v minulosti pravidelne zaplavovali časť obce. Celkove zaznamenala obec v uplynulých desaťročiach väčší pokrok ako predtým za celé stáročia.